Vinárstvo a pivnice
26. 4. 2008
Pestovanie viniča, viničné stavby a pivnice výrazne ovplyvnili vzhľad hrušovskej krajiny. Pivnice vytesané do pieskovcového tufu stoja v radovom usporiadaní, v lokalitách zvaných Stránička, Hlboký jarok, Na ulici a jednotlivo všade okolo dediny, či lazníckych gazdovstiev. Vnútro pivníc sa člení na hrtan a vlastnú pivnicu. V niektorých prípadoch z pivnice vedie ďalší klesajúci hrtan o dĺžke 3-5 m, ktorý vyústi do ďalšej hlbšie položenej pivnice. V hlbšej pivnici, na dvojici podlhovastých brvien, ležia sudy s vínom a vo vrchnej sú uskladnené zemiaky, repa a zelenina. V stenách sú vyhĺbené slepé okienka na odkladanie krčahov, sviec a skleníc. Zvyčajný rozmer pivníc je 2 x 4 m. Vstup je zabezpečovaný masívnymi drevenými dverami. Pred vchodom do pivnice, hlavne v časti Stránička (nad vinohradmi) sa stavali drobné viničné stavby - chyžky. Stál tu drevený lis a nádoby potrebné pre spracovanie hrozna. Niekedy bola v lisovni aj pec, na ktorej sa hriala voda na vyplachovanie sudov a kadí. Obraté hrozno sa vysypalo do kadí. Pred lisovaním chlapi bosými nohami dlávili hrozno v riedkom plátennom vreci. Okolo 30. rokov sa však rozšírili na drvenie hrozna mlynčeky. Stiahnutý a vyprešovaný mušt sa z bielych i červených odrôd zlieval spoločne do pripravených sudov. Preto sú hrušovské vína charakteristickej slabočervenej až ružovej farby. Výlisky uložili do suda, zakryli viničným listom, zamazali hlinou alebo zasypali pieskom a po vypálení získali z nich terkelicu, ktorá rozširovala sortiment domácich liehovín. Vínom sa odplácala furmanka, pomoc pri stavbe, kopaní studne a iné práce. Uctili sa ním hostia a oslávili sa ním sviatočné chvíle v rodinnom i susedskom kruhu. Víno sa nosilo na pole ako občerstvenie. Vlastné víno bolo pýchou roľníka a svedectvom jeho hospodárskej zdatnosti.